PhDr. Bohumír Bachratý, CSc. (2024)

V grafikách Igora Cvacha je veľká miera obrazovej poézie, symboliky, filozofie a psyché duše. Pri nej aj človek, ľudské telo, portréty, akty a hudobné i historické inšpirácie. Sugestívny grafický monológ a dialóg. Tlače v hnedých a okrových monochrómoch i v tlmenom, mlčiacom kolorite. Vnútorné svetlo a žiara. Geometrické znaky a brilantná tvarová štylizácia a skladba. V obsahu sny a skutočnosť, podobenstvá a posolstvá.

Po grafike sa stala ťažiskovou disciplínou komorná maľba, ilustrácia a tiež grafický dizajn. K tomu aj dávna láska a trvalý vzťah- hudba. Gitara, hudba, spev, texty piesní. Sústredená kryštalizácia polymúzickej osobnosti. Jedinečnej v generačnom i celoslovenskom kontexte a vývoji od prelomu 20. a 21. storočia. Široké je rozpätie inšpiráci obrazov Igora Cvacha.

Igor Cvacho a jeho grafiky i maľby prezentujú výtvarné zobrazenie viditeľného sveta i pocitov- poznania ľudskej a umeleckej duše. Majú svoj výtvarný realizmus, symboliku, poéziu  a fantáziu. Estetiku, svoj moderný vizuál, ale aj poéziu a hudbu. Je v nich aj étos človeka a umelca i aktuálne varovanie...

 

Brigita Kopp, dramatik, Toronto (2022)

 Ďakujem za  galérieu vašich obrazov. Uchvátili ma oslňujúcou farebnosťou, explóziou nápadov a harmonizujúcou kompozíciou . Páčia sa mi všetky, vrátane leptov... pohládzajú moju dušu a rozveseľujú myseľ. Koncert, Hot jazz, Muzika,Lietajúce kone, Baroko, ale aj Hniezdo, Strážkyne času a...Traja králi.Traja králi sú vlastne traja mudrci z Východu, ale na Vašom obraze, vo zvolených farbách a v ich dynamickosti -  ich  jazda je kráľovská - vchádzajú do Božej slávy. 

Mgr.et Mgr. art. Vladislav Zabel / Abstraktné reality (2017)

Len výnimočne sa podarí umeniachtivému „konzumentovi“ umenia naraziť v súčasnej dobe vizuálneho, ale i fonetického smogu na výstavu, alebo koncert, kde by si mohol oddýchnuť bez hrozby násilných atakov na zmysly. Jednou z takých akcií je aj výstava Igora Cvacha , ktorý v sebe skĺbil akýsi až multimúzický talent a treba povedať, že len zriedka narazíme na umelca tak aktívneho a s takou žánrovou šírkou, ako v jeho osobe.

Žánrovou šírkou, ako na poli čisto výtvarnom, na ktorú sa na dnešnej výstave zameriame, ako i na poli takrečeno „intermediálnom“. Voľne sa pohybuje medzi maľbou figurálnou i abstraktnou, grafickými technikami, klasickými i tými čisto súčasnými a tiež hudbou a poéziou. Jeho dielo sa v žiadnej z jeho polôh nedá oddeliť od jeho osobnosti. Je to autor premýšľajúci a až filozoficky neustále analyzuje svet okolo seba.

  Na aktuálnej výstave predstavuje výber zo svojich diel maliarskych, prevažne  novších, ktoré prierezovo dopĺňa žánrovo odlišnými maľbami staršími. Maľbu na vyváženie, takmer ako protipól, ak si vybavíme jeho doterajšiu tvorbu, väčšinou abstraktnú, zase dopĺňa úplne najnovšími dielami grafickými. Grafiku ale  neberie tak, ako je to u väčšiny maliarov, ako istú pomocnú techniku k maľbe, ale v jeho prípade sa jedná o čisto samostatnú časť jeho tvorby. Napriek tomu sa tieto navzájom nevylučujú, ale sa viac či menej harmonicky dopĺňajú.

  Už na výbere diel sa prejavuje jeho súčasná inklinácia a aktuálny výtvarný posun. Zatiaľ čo staršie plátna inklinujú skôr ku polohe čisto abstraktnej, v súčasnosti prešiel od ,ako ju sám nazval  „dynamickej abstrakcie“  ku fascinácií motívom figuratívnym. Ten sa z najnovších jeho malieb vynára v takmer až mytologizujúcich námetoch ako je napr. “Zlatá klietka“ či  „Cesta“,  inde sa nám predstaví motív  archetypálnej energie a sily v podobe býka. Z uvedenej najnovšej kolekcie malieb je cítiť akási „príbehovosť“, napriek tomu je zjavné, že fabulácia nie je to, čo by tvorbu Igora Cvacha nejako definovalo alebo determinovalo, a to v akejkoľvek z jeho polôh.

Autor v sebe svojim cítením skĺbil epiku obsahu s lyrikou v prejave, a to v tvorbe výtvarnej, vo svojich dielach maliarskych aj grafických (abstraktných i tých realistickejších), ale i vo svojej tvorbe hudobnej.

 

 Mgr. Milan  Mazúr / Atmosféra  diel  Igora Cvacha (2016)

K širšiemu pochopeniu Cvachových výtvarných snažení  môžeme dospieť až vtedy, keď jasnejšie nazrieme na jeho vývoj a začneme skúmať  samotný proces jeho tvorby. Niekde na začiatku  to boli obrazy kompozične späté s geometriou tvaru prechádzajúc do výtvarnej poetiky nevynímajúc  autorov milovaný svet hudby. V kontexte súčasnej výtvarnej tvorby Igora  Cvacha dochádza v poslednom období k zásadnému posunu od komornejšieho výtvarného snaženia k náročným grafickým technikám, kde preferoval najmä techniku leptu, suchej ihly a mezotinty k monumentálnejším kompozíciám  formou veľkoplošného digitálneho vyjadrenia. Keď chceme naplno vnímať Cvachove  výtvarné vyjadrenie, musíme trpezlivo kráčať autorovým svetom  ako by sme zdolávali vysoké pohorie. Až po tom , uvidíme tajomné  svetlá rozjasneného a zatemneného  Cvachovho slnka. A tak sme si uvedomili, že východiskom jeho tvorby nie je len momentálne zmyslové okúzlenie,  ale je tu silné puto z výrazom reflexie a neúnavnej meditácie. Za zmienku stoja vyvážené kompozične náročné výtvarné práce, vychádzajúc z predchádzajúcich období jeho mnohostrannej invenčnej práce podporené presnosťou, jasným tvarom, monumentálnosťou, aj keď mnohokrát išlo o grafické listy menšieho formátu. Atmosféru jeho diel vidíme zrazu v pohybe súčasných i minulých udalostí, ktoré nás zasahujú priamo bytostne a evokujú v nás nové a nové asociácie, keď všetko súvisí so všetkým a jedno nadväzuje na druhé navzájom spojené neviditeľnými putami.

Ľudo Petránsky ml./ Pútnik na výtvarnej ceste (2008)

„Som pútnik z doby minulej / smädom a túžbou stále hnaný / So svojou vierou naďalej / stúpam na ceste za poznaním… 

Toto štvorveršie z titulnej skladby autorského CD Igora Cvacha „Na ceste“ je akýmsi jeho stručným, ale výstižným portrétom.Keďže v nasledujúcich riadkoch by malo ísť o náčrt jeho cesty výtvarnej, smäd a túžba sa v tomto prípade ryje do grafických dosiek, či maľuje na plátno.

Igor je naozaj pútnikom. Pútnikom po maľovaných príbehoch, ktoré kedysi vyrozprávali starí Kelti, či Mayovia a ktoré sa o mnoho rokov neskôr ako čistý nános ľudskej pamäte objavil na jeho grafických listoch a obrazoch. Bolo by však príliš jednoduché napísať, že trojuholníky, polmesiace, tajuplné šifry a nekonečné labyrinty sú len súčasným odleskom už vypovedaného a zobrazeného. Naopak, východiská z minulosti sú len prostriedkom k autentickému zážitku. Sú snahou o harmóniu i napätie a využívanie presných farebných a tvarových kontrapunktov. Igor Cvacho všetko akoby vážil na lekárnických váhach. Ničoho nie je viac, ani menej. Werichov kráľ by povedal – že je to „přiměřeně“. Všetky výtvarné ingrediencie sú nastavené na optimálny obraz a jasnú výpoveď.

Nostalgia, melanchólia, tušenie súvislostí, tichá dráma, ale aj tanec nad životom – to všetko sú pocity, ktoré evokujú autorove obrázky. Ich pocitový rozptyl je rovnako široký ako interpretácia jeho znakov a symbolov. Je to neznesiteľne ľahká šachová partia zvaná život, ale aj lákavá hra s vnímavým divákom.

Cesta Igora Cvacha je aj o kontinuite. Priam sa núka povedať, že bez tektonických zlomov, ktoré by prudko menili jeho výtvarnú reč. To však neznamená, žeby išlo o pokojne tečúcu rieku, na brehoch ktorej sa odohráva idylická selanka. Autor však všetky možné búrlivé pereje filigránsky brúsi do kultivovaných kompozícií, ktoré majú svoju logiku vývoja. Aj preto je miesto Igora Cvacha v súčasnej slovenskej grafike a vôbec na výtvarnej scéne už dávno isté: medzi tými najlepšími. On však stále vie, že stále treba stúpať za poznaním. Iba tak sa môže naplniť jeho výtvarná cesta…

 

 

PhDr. Bohumír Bachratý / Skutočné sny a snová skutočnosť

V súradniciach priestoru Igora Cvacha jestvujú, žijú a pôsobia mnohé fenomény, väzby, vzťahy a súvsťažnosti, ktoré ho iniciujú, motivujú a zaväzujú k oslobodzujúcej sa tvorbe. Inšpirácia tejto tvorby, historicky i duchovne začína akýmsi pravekom pocitov a siaha od odkazu antiky až k dobe dnešnej postmoderny. Igor Cvacho pozná aj dedičstvo surrealizmu a fantázijného realizmu. Pozná aj mágiu súčasného umenia znakov a symbolov, i tvorbu tých umelcov a grafikov, pre ktorých je táto mágia ako podobenstvo a toto podobenstvo ako kúzlo fantázie i snov blízkych i jemu.

Ako ikonické prvky dominujú v jeho grafikách celky, i fragmenty ľudského tela. Je to často ženské torzo – ako brána snov a túžob. Je to aj tvár a maska, možno ukrývajúca (alebo odhaľujúca?) pravú podstatu vášne. Potom sú to znaky a symboly. Trojuholníky, štvorce, kruhy, špirály, niečo odvodené od slnka, mesiaca i hviezd a niečo súvisiace s tým, čo leží až pod samým prahom ľudského vedomia. Sú to freudistické znaky hrotité, ktoré ako mužský princíp prenikajú a pôsobia. Sú to aj priepasti ženy – hĺbky, ktoré nachádzame v jej svetlách a tieňoch, a ktoré nás lákajú až na dno tejto priepasti... 

 

 

Mgr.Milan Mazúr / Výtvarník vo svojom labyrinte (2012)

Maliar, grafik, knižný ilustrátor, pesničkár. Obdivuhodná predstavivosť Igora Cvacha otvára nové a nové tajomstvá tvaru, zobrazenia, ale predovšetkým vlastného autentického zážitku. V priebehu jeho jednotlivých tvorivých období sa stotožňujeme s rozsiahlymi monotematickými cyklami, ktoré dokumentujú autorovu vyzretosť diela.

V kontexte  súčasnej výtvarnej tvorby Igora Cvachu došlo v poslednej dobe k významnému posunu, od komorného výtvarného vyjadrenia v náročných grafických technikách (mezzotinta, lept a iné) k monumentálnym kompozíciám (veľkoplošná digitálna tlač). Tieto výtvarné diela prezrádzajú umelcovu pokoru pred tajomstvom, nikdy sa človeku neodkryjú ľahko a na prvý pohľad. Musíme trpezlivo kráčať Cvachovym svetom akoby sme zdolávali vysokú horu. Až potom z jej vrcholu uvideli svetlé zatmenie Cvachovho slnka.

Štylizované tváre s otvorenými ústami, avšak tiché a do seba zahĺbené, akoby hovorili tichou rečou, akoby odovzdávali nejaké tajomné a dôležité posolstvo.

A čo sa týka technológie autor postupne v diele zahŕňa všetky doterajšie výsledky a je tu zahrnuté všetko od voľnej konfigurácie preľudnených siluet, viac a viac uvoľnenej po celej ploche obrazu. Výrazný hravý rytmus sa objavuje v multimediálnej digitálnej výstupovej forme. Najnovšie v diele využíva animáciu a  spolu svetelno-kaleidoskopicky stáva sa novou kostrou objektu v kontexte významu zapojení javu a náhody do stavby obsahového celku obrazu.

Za zvláštnu zmienku stoja vyvážené, kompozične náročné výtvarné práce z predchádzajúcich období Cvachovej mnohostrannej, invenčnej práce, jeho zaujatie tvarom, presnosťou, monumentálnosťou, aj keď mnohokrát ide o grafické listy malého formátu vrátane ex libris. Pre Igora Cvacha neexistujú malé úlohy, je vždy svoj, vždy autentický a úprimný.  

 

 

Daniel Hevier, spisovateľ / Cesty do modrých slov (2010)

Mám rád, keď ľudia nerobia iba to, na čo majú papiere a za čo berú plat. Igor Cvacho je môj človek. Je vyštudovaný grafik, ale prekročil hranice jedného umenia. Skladá pesničky, spieva si ich a píše k nim slová. Tie slová sú niekedy básňou, ale vždy sú zosúladené s hudbou. Neviem, ako je to zariadené, ale vždy zbadám, že človek, ktorý spieva, maľuje či kreslí. Alebo že ten, čo vytvára obrázky, hrá na hudobnom nástroji a zaujíma sa o hudbu. Akosi to z toho cítiť. Také obrázky vtedy tíško nôtia a také pesničky majú nejaký farebný odtieň. Uhádnuť, aký odtieň majú Igorove piesne, je zdá sa, ľahké. Veď svoju knižku nazval maliarsky – Modrou cestou a svoje CD Modré dni. Maliari poznajú niekoľko odtieňov modrej, parížsku modrú, berlínsku modrú... A Igor Cvacho – pesničkár k nim pridáva ešte ďalšie druhy. Jednu modrú by som nazval tulácka modrá, druhú nostalgická belasá, ďalšiu oblačný ultramarín. Modrý je obzor diaľok a belaso svetielkujú neóny v bare plnom cigaretového dymu (ktorý je tiež modrastý). Hudobníci poznajú aj barové akordy, ale Igor mieša akordy tak, ako sa miešajú farby na palete – a niektoré z tých akordov sú modré. Výtvarníci skladajú piesne trochu inak ako hudobníci. Výtvarníci píšu básne trochu inak ako básnici. Ale: výtvarníci, ktorí skladajú piesne a píšu k nim slová, aj maľujú, kreslia a robia grafiku trochu inak ako výtvarníci, ktorí sú o tento odtieň ochudobnení. Pesničkár Igor Cvacho nás teda pozýva, aby sme s ním prešli kúsok jeho cesty. Možno sa ukáže, že je tak trochu aj naša.